Prezývali ho aj ruský Frankenstein. O pomyselnom otcovi transplantácií vie však dnes len málokto
Hovorí vám niečo meno Vladimir Petrovič Demichov? Podobne ako väčšine ľudí pravdepodobne nie. Práve on v roku 1955 vystúpil na pódium spolu so psom na pohyblivom pulte. Na tom by samozrejme nebolo nič zvláštne, keby ten biely pes nemal dve hlavy. Pes sa tváril spokojne a dokonca až šťastne aj napriek tomu, že pár dní predtým absolvoval náročný zákrok. Samozrejme pod vedením Vladimira Petroviča Demichova.

Išlo o kombináciu plemien väčšieho a menšieho vzrastu, pričom obaja reagovali na podnety. Menší dokonca uhryzol svojho hostiteľa do ucha. Tento experiment vyvolal v Rusku mnoho diskusií. Vo svete transplantácií však nebol žiadnym nováčikom, ako 21 ročný implantoval svoje prvé umelé srdce do psa. Ten následne 5 hodín po operácii skonal.

Demichov bežne vykonával transplantácie sŕdc, pľúc, pečení, či obličiek u zvierat, pričom viaceré z nich prežili ešte mesiac. Niektoré zo zvierat, ktoré odoperoval mali toľko šťastia, že sa ich život predĺžil o 2 až 7 rokov, ale šlo skôr o ojedinelé prípady.

Úspechy motivovali Demichova k stále odvážnejším experimentom, pričom svoju najkontroverznejšiu operáciu vykonal v roku 1954. Vtedy preniesol hlavu a predné nohy šteňaťa na väčšieho psa. Keď sa „šteňa“ prebralo k vedomiu a zívlo, hostiteľ sa ho najprv pokúsil striasť. Menší pes si však zachoval svoju osobnosť a hoci mal iba predné nohy, bol nesmierne hravý. Ako bežné šteňa vrčala a olizovala ruky kohokoľvek, kto ju poškrabal za uchom. Po šiestich dňoch však obe zvieratá uhynuli.

Demichov sa podujal viacerých takýchto experimentov, pričom čo sa týka životnosti, jeho najväčší úspech bol 29 dní.
Literatúru, pod ktorú sa Demichov podpísal, študoval dokonca aj Christian Barnard, ktorý vykonal prvú ľudskú transplantáciu. O mnoho rokov neskôr priznal, že na jeho úspechu má obrovskú zásluhu Vladimir Petrovič Demichov. „Ak existuje otec srdcovej a pľúcnej transplantácie, bol by to Demichov,“ dodal Barnard.
