Reklama
Reklama

Na Horalkach si dnes pochutnávame úplnou náhodou. Vznikli pri probléme vo výrobe

Horalky sú našou azda najznámejšou sladkou pochutinou a za uplynulé desaťročia si získala mnoho milovníkov. Vedeli ste však, že Horalky vznikli pri probléme vo výrobe iných napolitániek?

Čo si ako prvé predstavíte, keď sa vás niekto spýta na tradičnú slovenskú sladkú pochúťku? Jasné, sú to naše milované Horalky! Túto chutnú pochúťku už desaťročia vyrába sereďská pekáreň Sedita. Dopyt po tradičnej maškrte je naozaj vysoký – podnik ročne vyprodukuje až 160 miliónov kusov!

Reklama
Reklama

Slováci zjedia každú sekundu viac ako dve Horalky od Sedity. Ale ako to že sú aj napriek uplynulým rokom stále tak obľúbené? Ľudia sa stali Horalkam verní už za čias socializmu, kedy toho na regáloch v obchodoch nebolo veľa na výber. Z „obyčajnej“ sladkej pochutiny sa stala akási tradícia a to si uvedomuje azda každý z nás.

Reklama
Reklama

Čo ste však pravdepodobne netušili je fakt, že naše milované Horálky nám spríjemňujú život úplnou náhodou. Ako je to možné? Porozprával o tom Ján Kosturiak, jeden z priateľov Štefana Kassaya, muža, ktorý vymyslel jedinečnú receptúru Horalky.

Reklama
Reklama

„Horalky vznikli úplnou náhodou. Na trhu neboli lieskové orechy do Tatraniek, tak sa musela pozmeniť ich receptúra. Do plnky sa museli primiešať arašidy a zmenou receptu sa musel zmeniť aj názov. Táto náhoda priniesla na svet Horalku,“ opísal stručne Ján Kosturiak, jeden z priateľov Štefana Kassaya.

Reklama
Reklama

„Za Horalkami vidím prácu môjho priateľa, nesmierne vzdelaného a pracovitého človeka, Štefana Kassaya. Fascinuje ma jeho nadhľad, ale aj detailné skúmanie vecí. Píše knihy o podniku a podnikaní, za ktorými je vyše 20 rokov tvrdej práce a štúdia. Vie však aj konštruovať na počítači, sústružiť, frézovať a vyrobiť si napríklad vlastný nábytok. Nepoznám človeka, ktorý by mal takú sebadisciplínu v živote ako on!“ povedal Kosturiak pre portál Podnikaj a ži.

Reklama
Reklama

Receptúra Horaliek samozrejme nie je do dnešného dňa verejnosti známa a podnik si ju starostlivo stráži. S istotou však môžme povedať, že za ňou stojí príbeh robotníka, ktorý do všetkého, čo robil, dával dušu.

Reklama
Reklama